Marián Hrdina

Tí, ktorí ma poznáte, ste už asi počuli o mojich počinoch na poli „sebarozvoja“.

Skúšal som všeličo a kadečo.

Radiť ľuďom, ako majú žiť. Tlmočiť múdrosti velikánov. Zostavil som Rituál hrocha — na ten som, na rozdiel od predošlých vecí, skutočne hrdý.

Organizoval som rôzne online festivaly. Za 12 dní som odmoderoval približne 80 hodín živých prenosov. Lebo prečo nie.

Organizoval som online diskusné fóra na rôzne témy. Upravil som formát speed datingu a experimentoval s ním.

A mohol by som pokračovať.

Nič z toho — okrem hrocha — neprinieslo do mojej duše ani peňaženky uspokojenie.

Nebolo to ono.

Ako sa hovorí: „Podľa ich ovocia ich poznáte.“ Tak moje ovocie… ešte nedozrelo.

Nasledujúce riadky budú takou malou reminiscenciou: ako sa moja cesta vinula, kľukatila, priam stáčala…

Na konci vám prezradím, kam ma doviedla.

Poďme teda spolu sledovať cestu nášho hrdinu: akými dobrodružstvami si už prešiel a čo ho čaká v najbližšej kapitole.

Cesta hrdinu v etapách

• 0. etapa: Dospievanie v človeka.
• 1. etapa — 15 až 30 rokov: Štúdium, experimenty, hľadanie.
• 2. etapa — 30 až 38 rokov: Prokrastinácia, overwhelm a overthinking.
• 3. etapa — 38 až 40 rokov: Hurá na nich! Vyhorenie. Návrat ku koreňom.
• 4. etapa — 40+: Hurá na nich! Vol. 2.

Poznámka k štýlu písania

Píšem sám. AI mi opravuje gramatiku.

Píšem čo najjednoduchšie. Držím sa myšlienky Antoina de Saint-Exupéryho, voľne povedané: „Dokonalosť sa dosahuje vtedy, keď už niet čo odobrať.“

Používam anglické slová a čechizmy. Deal with it, vole.

Občas si neodpustím dobrý humor.

1. etapa: Učiť sa, učiť sa, učiť sa

Začala sa na ulici v Trenčíne, počas návštevy u starej mamy, keď som prvý raz otvoril náučnú knihu. Na názov si nespomínam. Bolo to niečo ezoidné a veľmi ma to fascinovalo.

Odvtedy som skonzumoval podobných kníh… veľa.

Postupne pribudli kurzy, semináre, podcasty a hlavne vlastné experimenty a myšlienky.

Ach áno, myšlienky…

Keby som dal dokopy všetky tie prechádzky po poliach, lesoch, lúkach, sídliskách, perifériách, letoviskách — asi už máte predstavu —, počas ktorých som sa zamýšľal nad životom ako takým, asi by som párkrát obišiel Zem.

Môj záber a zámer sa časom menili. Od zmyslu života cez „unfuck yourself“ techniky až po spiritualitu. Ďalej životopisy slávnych ľudí a zaujímavosti o svete.

Vedeli ste napríklad, že serotonín ovplyvňuje aj správanie a držanie tela kôrovcov? A že dominantný rak zaujíma vzpriamenejší postoj, takže pôsobí väčší?

Ja tiež nie…

A tak čas išiel a ja som sa venoval svojej práci. Pospevoval som si a oni mi za to ešte platili…

2. etapa: Idée fixe

Traduje sa anekdota o Albertovi Einsteinovi. Keď sa ho pýtali, či si nosí zápisník na zaznamenávanie nápadov, údajne odpovedal v tom zmysle, že ich má tak zriedka, že zápisník ani nepotrebuje.

A tak aj ja — zhruba v tridsiatke som dostal svoju prvú ideu.

HeroWings.

Inšpiroval ma k nej sen o dračej utópii.

A tu sa začala približne osemročná, nádherne trápna kapitola môjho života, počas ktorej som sa stal majstrom prokrastinácie a overthinkingu.

Prechádzky po poliach pokračovali. Namiesto všeobecných myšlienok o všehomíre som riešil konkrétnosti projektu.

Rozoberal som si jednotlivé časti. Pitval ľudskú psyché. Analyzoval prístupy. Optimalizoval metodiky. Galvanizoval abrazívne absurdnosti behaviorálnej esencie človeka.

Proste — overthinkoval som.

Reálne som za osem rokov nič poriadne neurobil.

Nič.

Popísal som vyše 500 výkresov — moja úchylka: píšem na kvalitné výkresové papiere formátu A3 — a udialo sa… nič.

Aha, ešte som začal vizualizovať. Denne 30 minút.

To pridalo celému procesu osobitú dynamiku. A konkrétne sa zmenilo… povedal by som, že nič.

Aspoň v realite.

Môj život bol čoraz viac rovnaký.

Pozorný čitateľ si všimol, že nás čakajú ešte dve fázy.

Kde teda nastal zlom a presun do fázy číslo tri?

Povedal by som, že to boli dve veci.

Neskutočná únava a Alex Hormozi.

Únava: predplatné sna, ktorý nežijete

Pokiaľ v sebe nosíte sen, ideu, a nerealizujete ju, nie je to zadarmo.

Kradne energiu, vôľu, chuť žiť.

Je to ako predplatné drahej služby na internete, ktorú ale nevyužívate.

Mesačné náklady sú obrovské.

Skôr či neskôr sa človek prikloní k jednej z dvoch možností.

Vzdá sa svojho sna a racionálne sa presvedčí, že ho vlastne ani nechcel.

Alebo si za ním ide a usiluje sa ho dosiahnuť.

Čím dlhšie zostávame v medziobdobí — rozumejte: dúfame, snívame, ale nič sa nedeje —, tým ťažšie to je.

Ja som v tejto fáze bol odhadom osem rokov.

Výsledkom bola veľká únava a motivácia konečne s tým niečo urobiť.

Iste, nehlivel som úplne. Tu a tam som urobil pár pokusov. Na známych, priateľoch. Pustil som von pár videí.

Ale nebol som konzistentný.

Vydržal som napríklad sedem či osem videí a potom som sa odmlčal na rok. Lebo šéf YouTubu mi neprišiel osobne zablahoželať.

Čiže niečo podobné, ako keby som hasil požiar pohármi vody. Aj to len raz za polhodinu.

Alex Hormozi: akcia, o ktorej som najprv dlho premýšľal

Druhá vec bol objav Alexa Hormoziho.

Pre mňa to bolo niečo ako antidotum na ezoshit.

Nehovorím, že som bol ezoterik.

Áno, verím v dušu a podobné veci. Som otvorený rôznym teóriám za hranicami bežnej vedy. Ale vždy som hľadal hlavne praktické veci. Teda také, ktoré sa dajú reálne aplikovať.

Keď v nejakej knihe písali o magických technikách, zaujímalo ma, ako by som ich začlenil do procesu, aby sa klient skôr dostal k svojmu cieľu.

Keď niekde začali zmienky o mimozemšťanoch či hierarchiách anjelov, preskočil som kapitolu.

No use for me.

Ale hodne som čítal o vizualizácii a sile mysle a dosť som sa k tomu upínal.

Potom prišiel Alex H.

Jeho heslo „Volume negates luck“ ma zasiahlo ako baranidlo a otvorilo mi oči.

Výsledky sa nedosahujú samotným plánovaním. Stratégiou. Víziou. Ani organizáciou.

Výsledky sa dosahujú akciou.

Majstrovstvo sa získava akciou.

Jasnosť sa získava akciou.

Verný starým zvykom som najprv asi rok a pol počúval jeho obsah, čítal jeho knihy a premýšľal nad tým, že áno… akcia je to, čo treba.

Opäť pokračovali hojné prechádzky po poliach — aspoň som niečo robil pre svoje zdravie — a premýšľanie nad tým, že treba prestať premýšľať a začať makať.

Z jeho myšlienok som si odniesol aj toto:

Múdrosť je schopnosť zmeniť svoje správanie na základe informácií a želaných výsledkov.

Inteligencia je rýchlosť tejto zmeny.

Moja voľná parafráza toho, čo som si odniesol od A. H.

Ja som podľa tejto definície… extrémne neinteligentný.

Retardovaný. V zmysle: poriadne zabrzdený.

Chýbal mi ťah na bránku.

Utešujem sa tým, že existujú asi aj hlúpejší ľudia ako ja.

No pre moje ego to bola veľká rana.

Ja, čo som toľko prečítal, zjedol všetku múdrosť sveta — a vlastne som málo inteligentný.

No to je teda desné!

Nič to. Horšie sa stalo.

3. etapa: Z extrému do extrému

Lebo prečo to nehrotiť.

V istom momente nastal obrat. Povedal som si: „Myslenie mi neprinieslo nič dobré. Idem konať.“

Viac-menej bezhlavo.

Ale o to nadšenejšie.

Začal som budovať svoj Rituál hrocha — sedemdňový program, ktorý som si zostavil pre seba, aby som sa oslobodil od poroby myslenia.

Strávil som nad tým každú voľnú hodinu dňa.

Dal som si výzvu inšpirovanú Hormozim: 30 × 12. Teda 30 dní po sebe pracovať 12 hodín denne.

Cool vec. Mne vtedy úplne uľavila od stresu.

To som pri predchádzajúcich štádiách nespomenul: sprevádzal ich konštantný chronický stres a často aj zlé pocity.

Ale skúste sa stresovať, keď pracujete 12 hodín denne. Mne sa to vtedy nepodarilo. Neostával na to čas ani energia. 🙂

Takto som si šiel hroším tempom asi rok.

Expo: 400 hodín a jedna veľká skúsenosť

Medzi najstrelenejšie veci, ktoré som spravil, patrila organizácia expa. Pozval som rečníkov, koučov, lektorov — profesionálov aj amatérov.

Strávil som nad tým asi tri mesiace práce.

Investoval som približne 3 000 eur.

Dokonca som si najal asistentku — mimochodom, úžasnú ženu. A to bolo fakt úžasné.

Potom som strávil 12 dní po sebe v priemere osem až desať hodín denne za počítačom. Na živých Zoomoch som moderoval diskusie, prednášky, rozhovory…

Pred posledným dňom expa som vážne premýšľal, či si nemám kúpiť vyššiu verziu Zoomu. Tá, ktorú som mal, totiž podporovala maximálne 100 účastníkov na jednom hovore.

Prišlo ich asi 25.

Po skončení sa predal jediný kurz. Aj to môj.

Celková bilancia: mínus 2 850 eur a približne 400 hodín času a úsilia.

Po skončení expa ma seklo a štyri dni som chodil v predklone.

Takže toľko k masívnej akcii.

Nebol čas brúsiť sekeru

Potom som sa začal venovať iným veciam. Prevažne zoznamkám, inak.

Postupne som začal zvažovať, že to premýšľanie predsa len nie je až také zbytočné…

Možno by sa to dalo skĺbiť.

Akože… aj konať, aj trochu myslieť.

Nuž, ale nad tým nebol čas sa zamýšľať.

Nebol čas brúsiť sekeru. Už som bol nabrúsený sám z toľkého strateného času.

A tak som mlátil do stromu tupou sekerou.

A vymýšľal ďalšie projekty.

A nechápte ma zle. Nebola to zlá práca.

Niektoré projekty boli skutočne kvalitné. Pomohli viacerým ľuďom.

Prinášal som hodnotu.

Spoznal som kvalitných ľudí.

Naučil sa nové skilly.

Oboznámil sa s trhom.

Za rok zbesilého konania som získal viac než za osem rokov premýšľania.

Vo tom žádná.

No a zhruba po roku nastal ďalší zlom.

Páčia sa mi dva obrazy, tak použijem oba.

Sekera

Ako som mlátil tupou sekerou do čoraz väčších stromov — lebo brúsenie je pre intelektuálov, čo je pre mňa doteraz hanlivé slovo —, jedného dňa sa mi uvoľnila hlava sekery a poriadne ma udrela do hlavy.

Našťastie tupou časťou.

Ale aj tak som ostal ochromený na najbližších šesť mesiacov.

Kôň

Neverím na horoskopy, numerológiu a podobné veci.

Ale mám ich rád.

Hlavne čínske znamenia. A keď som sa dozvedel, že je rok koňa, a teda vraj všetko bude mať rýchly spád, povedal som si: „Hurá do sedla!“

Ešte som zvýšil rýchlosť.

No a zhruba po dvoch mesiacoch cvalu ma koník zhodil zo sedla. A ešte aj dobre podupal.

Rekonvalescencia trvala približne pol roka.

4. etapa · 40+: Hurá na nich! Vol. 2

Gratulujem všetkým, ktorí sa dočítali až sem.

Buď som geniálny spisovateľ, alebo vás skutočne zaujíma táto cesta pošetilého hrdinu.

Oboje je dobré.

Dobre. Vyskúšal som si dva extrémy.

Veľa myslenia, skoro žiadna akcia. Výsledok? Žiadny.

Veľa akcie, skoro žiadne myslenie. Výsledok? Veľa skúseností, nové skilly a múdrosť získaná „the hard way“.

Co z toho jako vyplývá?

Povedal by som, že som si vybral to dobré z oboch smerov.

Jednoduché otázky, ktoré dávajú konaniu smer

Myslenie som zredukoval na jednoduché frameworky typu:

• Ak chcem output A, aké sú potrebné inputy?
• V čom je Z špecifické? Aké má vlastnosti?
• Čo je teraz — v najbližších minútach, hodinách či dňoch — prioritou?
• Čo má najväčší impact na to, čo chcem získať?
• Čo optimalizujem a voči čomu?

Asi najväčšia perla múdrosti, ktorú som získal, je toto:

To, že niečo vyzerá ako dobrý nápad, neznamená, že to bude fungovať. Alebo že to mám robiť ja.

Treba byť veľmi špecifický a presný v tom, aký problém riešim a pre koho.

Musím poznať svojho avatara — teda ľudí, ktorým chcem a viem pomôcť.

Mať tieto základné informácie pred rokom, ušetril by som si kooopu problémov.

Pripadám si trochu ako Jára Cimrman s pokusom, pri ktorom vyfukovaním cigaretového dymu do vody nevzniklo zlato.

Všetci pred ním to už tak trochu tušili. Ale niekto musel ukázať, že táto cesta je skutočne slepá.

Jasnosť sa získava v akcii

V konaní som sa prepracoval k istej disciplíne. Najmä tým, že som ho podriadil týmto jednoduchým frameworkom.

Ak chcem niečo robiť, ale neviem vysvetliť, aký to má mať dopad na projekt, nerobím to.

Akcia, ktorá je dôležitejšia, má prednosť.

Ak chcem zistiť, či niečo funguje, ponúknem to desiatim ľuďom a hneď získam spätnú väzbu. Aj keď to ešte nie je hotové.

Kedysi som strávil rok a pol vylepšovaním produktu, aby som potom zistil, že ľudia, pre ktorých bol navrhnutý, nemajú záujem alebo peniaze.

Moje životné krédo je:

Jasnosť sa získava v akcii.

Ďalšia kapitola

Na záver tohto krátkeho zhrnutia môjho doterajšieho pôsobenia na tejto krásnej Zemi si dovolím jedno filozofické zamyslenie.

Po rokoch dospievania, štúdia, prokrastinácie a potom zbesilého konania som sa okolo štyridsiatky ocitol na prahu rozhodnutia.

Všetky doterajšie skúsenosti a neúspechy ma doviedli na rázcestie.

Na jednej strane bola kapitulácia.

Neuspel som. Nedokázal som to. Asi nie som dosť dobrý. Asi to nikto nechce. Treba sa zmieriť s tým, že budem žiť život bez toho, aby som dosiahol svoje ciele.

Na druhej strane bol iný pohľad.

Všetky tie roky môžu byť mojou malou krížovou cestou, ktorou som si musel prejsť, aby som získal práve tieto skúsenosti.

A pokiaľ sa mi podarí prekonať mojich démonov — prokrastináciu, overthinking, overwhelm a zbesilú akciu bez premýšľania —, budem mať skutočne zaujímavý príbeh.

A vďaka nemu budem vedieť o to lepšie a účinnejšie pomôcť ľuďom, ktorí sa nachádzajú na podobnej ceste.

Predstavte si napríklad človeka, ktorý chodí do centier pre ľudí so závislosťou a rozpráva svoj príbeh.

Ak si sám prešiel peklom závislosti a zotavovania, môže hovoriť o jemných nuansách, pocitoch a zážitkoch, ktoré osobne pozná. Vie pomenovať, čo zažíval a čím prechádzal.

Taká skúsenosť môže dať jeho slovám osobitnú váhu. K vedomostiam pridáva aj prežité porozumenie.

A práve v tom vidím zmysel aj svojej cesty.

Ďakujem, že ste sa dočítali až sem. Teší ma váš záujem o môj život.

Ak sa nachádzate v niektorom zo spomenutých štádií a chcete sa posunúť dopredu, začať svoj projekt alebo ho rozbehnúť, je veľká pravdepodobnosť, že vám budem vedieť pomôcť. Alebo aspoň poradiť.

Prípadne sa môžeme jednoducho porozprávať o tom, kde sa nachádzate. Aké máte myšlienky a pocity. Čo zažívate.

Verím, že môj vhľad a pohľad pre vás môžu byť prínosné a užitočné.

S pokorou

Marián Hrdina
Bývalý prokrastinátor