Atrofácia duševných svalov

Naše duševné svaly atrofovali...

Podľa učenia Vadima Zelanda máme ako ľudia dve hlavné zložky: rozum a dušu.

Ak chceme spoznať svoj skutočný cieľ, musí ho určiť duša.

Lenže duša je často v područí rozumu.

A rozum s ňou zaobchádza tyransky.

Prečo?

Pretože rozum je sám obeťou.

Výchovy.

Naučených vzorcov.

Kyvadiel – energeticko-informačných štruktúr.

Je zhypnotizovaný systémom.

Duša je zatlačená do kúta.

Tvorba z rozumu vs. tvorba z duše

Rozum dokáže skladať.

Zobrať staré kocky a postaviť z nich nový dom.

Ale tvoriť nevie.

Keď tvoríme z rozumu, stávame sa komoditou.

Dosahujeme štandard.

Plníme limity.

Robíme „to isté, len trochu lepšie“.

A rozhoduje cena.

To je price-driven svet.

Keď sa dostane k slovu duša, vzniká niečo iné.

Neopakovateľné.

Magické.

Ťažko porovnateľné.

Nikto si vás nepomýli.

To je value-driven svet.

Rozum (ego) je predvídateľný automat.

Stroj nás môže zabaviť, nakŕmiť, optimalizovať.

Ale je to len stroj.

Duša je živá.

Je ako dieťa, ktoré sa vám pozrie hlboko do očí a povie vetu, nad ktorou premýšľate celý deň.

Ak chceme nájsť svoj zámer, poslanie a smer, musíme jej dať priestor.

Ako pustiť dušu k slovu?

1. Výber dušou

Najbližšie, keď budete stáť pred voľbou A alebo B, zastavte sa.

Vnímajte prvý impulz.

Prvú odpoveď.

To je hlas duše.

Po približne dvoch sekundách nastupuje rozum.

Začne racionalizovať.

Vysvetľovať.

Obhajovať bezpečnejšiu voľbu.

Krásne to vidno napríklad pri výbere oblečenia.

Duša vie okamžite.

Rozum potrebuje argumenty.

2. Rozšírenie zóny komfortu duše

Duša bola väčšinu života umlčaná.

Bolo jej zakazované túžiť vo veľkom.

Preto si odvykla.

Hovorí sa, že tvorivý dospelý je dieťa, ktoré prežilo.

Cvičenie:

Vizualizujte si svoj cieľ, akoby bol už realitou.

Predstavujte si, že v ňom žijete.

Nie minútu.

Nie päť.

Vadim odporúča minimálne 30 minút denne.

Duševné svaly atrofovali.

A my ich musíme znovu rozhýbať.